Na Boromira...

Trauma z podpásovky, ktorú mi zasadilo moje ego v podobe komentáru, hodného anonymného online trolla ma prenasledovala ešte pár dní. Prečo som tej kočke v tej chvíli nedokázala dopriať? Ak by miesto tej slečny zaujala budúca krstná mladého pánka, ktorá ma tiež prečúrala kariérne niekde do stratosféry, tak by som aplaudovala. Alebo ak by tam svietila ikonka niektorej z mojích zcestovaných priateliek, tiež by som sa prsila pýchou, že ju poznám. Tento dvojitý meter mal trpkú príchuť.

Veď aj túto ženu som poznala. Dosť na to, aby som si pamätala jej meno a dala si snahu ju nájsť. Nie dosť na to, aby som ju oslovila, pozvala na kávu alebo sa aspoň reálne zaujímala o to, ako sa má a aký život žije. Bola to moja známa. Nie dosť aby stála o snahu priradiť jej titul - kamarátka, priateľka, kolegyňa, spolužiačka…Nie. Známa.

AI generated

Mám vrytú do pamäti poučku môjho okolia, čo znamená byť úspešná žena. Na tom istom temnom mieste mojej pamäte svieti ako jazva aj poučka o tom, že druhé miesto je prvá porazená a nie najlepšia. Veď život je boj, nie? O prežitie, najlepšie ako sa dá. Najlepšie zo všetkých. Lebo jedna žena vládne všetkým, jedna im všetkým káže,jedna ich všetky privedie a do temnoty zviaže. Krstná mladého pánka, priateľky s túlavými topánkami - sú súčasťou môjho tímu. Žena, ktorú som špehovala nie je moja. A čo nie je moje to je proti mne. Tak nás to učili. Mať sa na pozore. Alebo len ja som mala také pokrivené lekcie života?

Ak som v niečom viedla, tak v strieborných medailách a “aspoň to skúsila” potľapkaniach po pleci. Ako som to len neznášala. Nikdy nie dosť dobrá. Viem si vybaviť mená a tváre niektorých, pri ktorých ma tie druhé miesta ešte boleli, predtým, ako som si naištalovala sarkazmus a cynickosť voči hodnoteniam okolia. Prehrané recitačné súťaže, prehrané miesta v súťaťažiach, kde som poslala svoje texty, prehra preslovu, prehry na súťažiach bojových umení, bola som aj druhá možnosť lebo lepšie vyzerajúca baba o ktorú bol záujem bola zadaná…Lebo ak nie je zlato tak nie je čo riešiť.

Skreslenosť pekných obrázkov cudzej ženy ma v mojej mysli znovu zosadila zo sedla v ktorom si cválam životom a vediem svoju armádu proti Mordoru. Nie je to jej chyba ani chyba siete. Len môj batoľací mozog zas raz prevalcoval šepkajúcu logiku, ktorá už dávno pochopila, že ako žena potrebujem svoje zdravé spoločenstvo prsteňa, bez prsteňa ale s misiou prežiť so zdravým rozumom a ideálne úsmevom na tvári. Všetky sa snažíme prežiť iba prežiť, pekne spolu, jedna pre druhú. Potrebujeme byť každá iná. Byť Arwen je pekné ale bez Froda by to nešlo.

Nemusíme sa hrať na celosvetovú rodinu. Stále existujú ženy, s ktorými fičíme na iných vlnových dĺžkach a je to tak v poriadku. Boli by to inak prepchané vlnové dĺžky, ak by sme nemali na výber, iba tú jednu jedinú. Poznám aj také, ktorým nešmakuje Tolkienov svet a hoci ma to bolí, je to v poriadku.

Späť k mojej známej. Ona mala svoj gang pokope, teda aspoň na fotkách. Závidela som. To už vieme. Ja si žijem Návrat Kráľa (rozlietaný po zemeguli nie len nejakej Stredozemi) a nie Spoločenstvo Prsteňa. A hej, chýbajú mi. Tie moje. tak ako sú krásne rozdielne, dopĺňajú ma presne na tých miestach, kam patria ony a iba ony. Každá svojim unikátnym spôsobom.

My všetci/ všetky si zaslúžime a potrebujeme svoje Spoločenstvá Prsteňa. Unikátne šité na mieru. Tá moja závisť sa mi hodila - propomenula, že ten telefón treba zdvihnúť častejšie a zavolať im, dohodnúť si rande alebo video hovor, keď už sme všade možne len nie spolu.

Okrem toho som si pripomenula, že každá bežíme iné preteky. Netreba porovnávať tie skompromitované záblesky zo sociálnych sietí s mojou realitou. To, že vidím inú ženu bežať rovinku neznamená, že niekde na trase nemala Mordor alebo Helmov žľab. Pár slov povzbudenia by sa zišlo omnoho viac, a keď už ich aj nedoručiť naživo, tak aspoň poslať formou hrejivej myšlienky. Ono sa to ráta.

Mne sa ráta moja lekcia závisti z ktorej čerpám ja a azda cezo mňa aj to moje spoločenstvo. Keď už nič iné, tak majú aspoň čo čítať. A ja sa asi znovu ponorím medzi stránky Pána Prsteňov.