Zberateľka zážitkov

Dilema - kto vyhrá boj o moju pozornosť a čas? Budem verná rozčítanému alebo zahnem a zaplatím za to draho?

Recyklujem svoje návyky. Jeden za druhým. Prvý z nich už začína zaváňať rutinou normálnosti. Limit na telefón.

Čo ďalej? Moja mantra po dočítaní Barkerovej knihy. Kedy je správny čas otvoriť niečo ďalšie? Koľko krát treba nazrieť do poličky ako do chladničky aby mi doplo?

Čo čítam keď nečítam to svoje? Knihy mladému pánkovi. Úprimne? Nie všetci autori dostali memo, pre koho majú písať a je to cítiť.

Lebo prvá kniha roku a prvá veta každej kapitoly zaváži.

Lebo život na materskej nie je húsenkovou dráhou z Disneylandu. No zážitky sa zažívajú aj mimo vychýrených lokalít ak ich človek chce vidieť.

Je čítanie menej ak nečítam reálne knihy? A čo sa dá čítať, že to nie je reálna kniha a zahlcuje mi to knižný čas?

Expecto Headstrongus - alebo kde boli nadávky tam bolo zrodenie príbehu. Len mimochodom - tých sedem dní a sedem nocí je krutá realita.

Cez veľkonočné sviatky sme si vybehli do prírody osláviť znovuzrodenie divokého detstva s odratými kolenami. Pripomenulo mi to, čo mladému ozaj treba.

Alebo prečo milujem Zuzku Mihálechovú a ty by si mal/a tiež.

Čitateľský denník po štvrté so Štvrtým Krídlom od Rebbecy Yarros. Servítku si pred ústa dávať nebudem. Bože,prečo???

Momentka z nedeľného dňa, kedy si matka-bordelárka povedala - Zostanem doma. A potom otvorila oči...

Kysnem. Aj preto voľným prúdom o nápadoch, ktorým nebolo dopriate dozrieť na víno tohoto blogu.

Čitateľský denník po tretie. Dočítala som svojho prvého Červenáka - Sekera z bronzu, rúno zo zlata. A nie je to u mňa na zlato...

Odniesla som svoj šijací stroj na servisnú kontrolu.Mladý pánko balil predavačky a vyberal nažehlovačky pre maminku.Lebo je jedna vec o udržateľnej móde zapálene rozprávať a druhá je snažiť sa ju žiť.

Ničnerobenie mi dalo zabrať väčšmi než som očakávala. Program naháňania sa za dokonalosťou ešte nemám v sebe úplne spracovaný. Stačilo päť minút ako pripomienka.

Cudzí život, nie môj. Dyslektický abstinent reportér o všetkom možnom. O živote. Čitateľský denník po druhé. Druhá kniha roku: Pour Me: A Life

Alebo aj nakuknutie do života matky salámistky. Malo to byť rande. Skončila som rovno v posteli. Tak mamičkovsky.

Nepotrebujem piatok trinásteho aby som deň korunovala za blbca. No potrebujem si prepláchnuť dioptrie aby mi neunikli všetky zázraky, ktoré so sebou pre mňa taký ne-piatok trinásteho prináša.

2025 prináša pokus o online čitateľský denník po mojom. Aby som knihy len nehltala ale aj ich strávila. Prvá kniha roku - Umenie blízkosti.

Tretí diel minisérie - zbierame sa do formy. Bola to nástraha, ktorú som nečakala v mojom fitku. Nežijem v Amerike a predsa sa našla. Invazívny druh čeľade Tiktokoidných.

Lebo "už len jednu stránku" z reálnej knihy možno na čítačke možno pretaviť do percent a zostávajúcich minút, ktoré môžu byť pekne nekonečné.

Rok sa s rokom stretol a ja môžem znovu vkročiť beztrestne do kníhkupectva. Čo som sa o sebe dozvedela a ako som prežila rok 2024 bez nákupu kníh? Krízovo. Smutno. Poučne.

Fungl nová miniséria o hľadaní štýlu, ktorý nie a nie nájsť. Zostra spoza vešiakov. Bolo to naprázdno ale ponaučenia sa našli. Diel prvý.