Fyzika rozplesknutého jogurtu

Kde bolo tam bolo, bola jedna učiaca veža, jogurt a tri sekundy nepozornosti. Miesto trhania si vlasov skúmam súkromný Rorschachov test. Rozbor štruktúry mojej osobnosti je jednoznačný - rozbitá matka.

Photo by Melina Kiefer on Unsplash

Nie som skvelá matka, ktorá dokáže pri varení primäť batoľa aby spolupracovalo. Alebo aspoň jedlo bez potreby nakŕmiť každú jednu kachličku pod ním. Som rozbitá matka. Keď mám deň blbec, tak ani televíziu nedokážem zapnúť bez toho aby mi ovládač padol do misky s ovsennou kašou. No, keď mám primerane pohodový deň, tak sa zamýšľam nad fyzikou, ktorú si potrebujem naštudovať aby som dokázala rozptyl jogurtu až k chladničke efektívne vysvetliť mladému pánkovi.

Potom na to možem nadviazať aj fermentáciou, čo síce zabŕda viac do chémie ale o to väčšia sranda bude, keď si nejaký jogurt budeme skúšať vyrobiť doma. Za ten nápad si budem gratulovať primerane sarkastickým tónom pri upratovaní alebo prípadných explóziach. Aj výroba vianočných ozdôb z múky a soli mala za následok múčnu verziu vylodenia v Normandii.

AI generated

Áno, zatiaľ fantazírujem a teším sa.Možno ma to prejde. Aktuálne mám vrecká všetkých búnd plné kameňov. Nepoznám rozdiel medzi žulou a kremeňom (dobre, už poznám ale nepoznala som), to si ale stíham všetko doštudovať kým sa mladý pánko rozrozpráva. Zbierame ich rad radom a potom ich následne hádžeme do akejkoľvek vodnej plochy - rieka alebo mláka, ak je tam voda, tak tam letí kameň. Aj tam je fyzika z tej mi ale stáča žalúdok od hnusu. Nechcem aby aj on vnímal dačo také zaujímavé rovnako.

Mladého pánka svet fascinuje a baví. Zvuk čľupnutia kameňa do vody ho často rozchichoce. Milujem ten smiech. Tregédie rozliatych jogurtov, kuchyne dolepenej od cesta alebo polhodinovej seansy hádzania kameňov do vody vo vetre a daždi sú dospelácke náhľady na vec. A jednu vec zisťujem s mladým - my dospeláci kazíme všetku srandu. Skoro stále. Spontánne sa nečudujeme. Miesto toho sa spontánne rozhorčujeme, frfleme, nadávame a sťažujeme sa.

Toto uvedomenie zo mňa zázračne nevyčaruje menej vadného dospeláka, no dáva mi možnosť vedome meniť prístup, teda aspoň v menej rozbitých mamoidných štádiách.

Pre túto chvíľu sa vrhám na kolená s pokrikom “potopáááá” a handrou v ruke. Mladý pánko pristáva rovnými nohami uprostred Roschacha - pridáva sa ku mne s handrou na riady. Všehochuť materstva, no nemiluj ho a všetky tie bonusy k tomu!

A poznámka pod čiaru pre všetkých rýpalov - (sama neverím, že toto píšem) fyzika a chémia sú zaujímavé predmety. Škola a dopeláci z nich urobili nudu a rovnice.