Rok bez kúpy kníh - po druhé a inak

Rok 2021 som pretrpela. Bol to môj rok bez kúpy kníh. Dala som si ho za trest. Lebo som veľa míňala a málo čítala. Po jeho skončení som sa do kníhkupectva teleportovala. Počas 2022, 2023 knihy spôsobili vnútorné krvácanie môjmu bankovému účtu.V tesnom závese boli potraviny a plienky. Už v marci minulého roku som koketovala s možnosťou masochistického repete tejto súkromnej výzvy. Do reality sa mi pretavila až teraz.

Photo by Joel Muniz on Unsplash

Tentokrát si ju neskrývam sama pre seba. Nebojím sa zlyhania. Ako pri Patronusovi, viem, že som to už dokázala. Tentokrát sa na ňu teším. Zmenila som na moju beznákupnú šarádu totiž náhľad. Netrestám sa. Som zvedavá a objavujem. Lepším názvom pre tento rok by bolo - znovuobjavenie radosti z čítania za 365 dní.

Prečo čítam? Milujem to, baví ma to. Lenže posledné roky bola trefnejšou odpoveďou veta - aby som dosiahla môj Goodreads cieľ. A to si tam cieľ ako taký nadávam. No ako knihomoľka som sa hanbila za nízke čísla. Pohybujem sa okolo 25 kníh ročne. Na moderného dychtivého čitateľa je to málo. Viac však nestíham. Stres z množstva prečítaných kníh, voľba tenších kníh alebo kníh pre dve mozgové bunky len aby som nahrabala čísla…Odkedy sa čítanie pretavilo do dostihov?

Chcem sa hrať. Chcem objavovať, baviť sa. Chcem spomaliť. Vychutnať si príbeh. Dovoliť si siahnuť po klasike, ktorej som sa oblúkom vyhýbala lebo sa nedala čítať rýchlo. Chcem sa zamyslieť, hlboko a bolestivo. Chcem precítiť silné vety. Chcem si písať o knihách len tak pre radosť a to aj bez toho aby som ich musela hltať v tuctoch.

Znie to trochu ako paradox - objavovať nové bez nákupu nových kníh. Knižnica je zadarmo a knihy, ktoré mám už pokúpené sú v mojej čítačke a na poličkách preto, že som v istom momente v minulosti zatúžila ponoriť sa naholátko do ich príbehu. Čas znovuobjaviť všetky tie zabudnuté poklady.

Budem sa hlásiť. Bude to jazda a ja sa na ňu mega teším.