Ničnerobenie

Večer. Sedím na gauči, v dlaniach ma hreje šálka čaju. Mladý pánko sa hrá na jeho autíčkovej dráhe na dopravnú zápchu. Je to jeho obľúbená hra. Väčšinou vyžaduje moju spoluprácu - ja odblokovávam najnižšie položené autíčka aby ich on mohol nanovo spustiť dolu. Sedím a čakám. Nič. Hrá sa. Sem-tam mi ukáže autíčko s komentárom na štýl “Batman car” alebo “super super fast car goes down down” ale nepotrebuje ma. Je spokojný.

V sekunde, kedy som si túto maličkosť uvedomila, ma začali žrať mrle. Prečo LEN sedím? Môžem si čítať. Veď moja rozčítaná papierová knižka je na dosah pravej ruky. Po ľavici mám knižnicu na ktorej mám zošit aj s perom. Ja môžem písať. Alebo to aspoň skúsiť. Prečo LEN sedím? Prečo mrhám časom a nie som efektívna?

Ničnerobenie ma vystrašilo. Vyššie uvedené mrhanie časom má štatút smrteľného hriechu v dnešnej dobe. Bolo mi to vštepené možno až príliš hlboko do podvedomia počas rokov a rokov naháňania sa za…predstavou dokonalého života. Vypáčiť sa zo zovretia naháňačkového krakena som ešte stále nezvládla na sto percent.

Som matka. Moja primárna náplň práce je starať sa o mladého pánka. Aký deadline mi ujde ak budem iba sedieť v prítomnosti? Sledovať moje dieťa ako sa hrá. Sledovať aké myšlienky sa mi preháňajú hlavou. Vnímať ako sa vlastne cítim. Čo vlastne cítim. Kde a ako…

Strach a stres z ničnerobenia ma nasral. A JUST budem len sedieť. Sledovala som hru, ktorú som videla už asi milión krát. No tento raz som ju OZAJ videla. Neplánovala som v hlave večeru a čo treba dokúpiť z čistiacich prostriedkov. Ponorila som sa do vnemov - vôňa čaju, hrejivý pocit v dlaniach, hladký povrch šálky. Precítila som pocit kmitajúcich palcov v papučiach aj úľavu, keď si natiahnem krk a s ním aj svaly v chrbte.

Bože, to bolo takých krásnych pár minút. Možno päť, možno desať. Neviem. Odolala som zošitu a knihe. Po telefón na opačnej strane izby sa určite nebudem trepať…

Malému došli autíčka aj nálada na hranie sa s nimi. Priniesol puzzle a s tými ma baví hrať sa. Prítomné minúty ničnerobenia ma naplnili láskou k životu, ktorý žijem. Asi si ich predpíšem častejšie. Tak minimálne raz do týždňa - rande s prítomnosťou. Mohol by to byť hit. A možno i častejšie…