Naše (s)plynutie

Zlatko, čakáš na kúsok mňa? Zablúdila si sem z nudy, zvedavosti, zvyku alebo omylom? Spadneme spolu do hĺbok o ktorých sme s pribúdajúcimi rokmi prestali snívať. Obe si ich pamätáme.

Nevinné, s ostrieľaným pohľadom pre tých zvonku, sme si podsúvali básne, ktoré boli piesňami plnými dvojzmyslov. V symboloch, ktorým rozumeli iba vyvolení, v tričkách vyťahaných rockových kapiel sme strácali nevinnosť detstva nad čajovými lístkami. Lepili sme sa spolu na farebné kachličky, keď sa nám točil svet a vody boli plné vačky. Delili sme sa o slúchadlá a stoličky. O slzy a stránky kníh. Objatia…Tie nám ešte zostali.

Zvyšok? Delíme sa stále. Na diaľku a trochu inak ale rovnako húževnato. Vdychujeme si slová opory, keď hovná nelietajú a spánok iných vyžaduje šamanský rituál s okúsanými bradavkami a zachrípnutými hlasivkami od iných piesní. Unavených a sterilných, pričom stále zvrátených - len inak, než sme boli zvyknuté. V týchto sa podpaľujú domy a týra nevinná hydina pokrytá popáleninami. Folklór a súdnosť sa utopili v ľadovej káve a škrípajúcich zuboch. Spi už. Mantra o ktorej snívame v toľkých sekundách dní a nocí.

Medzi riadkami zmyslovej morzeovky, kde čo čítaš? znamená chýbaš mi a nič nové prosbu o pomoc, hľadáme letenku časom bližšie k sebe v bludisku blúznenia zvanom realita. Dovoľujem nám snívať. O úsmevoch, ktoré doznievajú v potopách v čiernej čipke, ktorá sa transformovala, zosmutnela a vyťahaná z podoby hľadá plastického chirurga nádeje v KONEČNE!..ktoré ešte stále neprišlo a ja bez neho šaliem a snívam a cez únavu neviem či ho vôbec chcem.

Teraz chcem teba! Lebo ty chápeš. S rúčkou metly súcitíš s mojím karpálnym tunelom. V boji proti jednotkám a nulám premeneným na zbrane a levely hľadáme vypínač, ktorým prepneme pozornosť tam, kde sú pavučiny a potreba.

Nakoľko dávam zmysel a nakoľko tápam, zbláznená zo všetkého a ničoho? Si tu ešte pri mne alebo som ťa stratila v slovách vyššie? Čajové lístky nahradíme chmeľom. Počítam dni. Objatím otvoríme ventil. Len ty máš silu otvoriť ho naplno a úplne. Zmiešame naše záplavy a na raftoch chlpatých hrudí a gitarových sól ich splavíme so zlatom v pohároch miesto medailí. Teším sa ak to ešte stále nie je dosť do očí bijúce. Pochopenie bolí hnevom a oslobodzuje smiechom cez sliny.

Zlatko, čakáš na kúsok mňa? Ja sa už neviem dočkať.