Chceš aby som ti porozprával prečo ich nenávidím?

Presne takto dnes znela otázka spoza volanta od môjho chlapa. Chceš aby som ti porozprával prečo ich nenávidím? Jednalo sa o poháre na kávu so sebou. Porcelánové. Darované. Krásne. Nie zrovna najpraktickejšie.

Ja mám tie poháre rada. Iné na kávu so sebou nemám. Neoblievam sa (aspoň nie príliš často), keď z nich pijem a majú gumičku okolo obvodu aby ma nepálili v ruke, keď cuckám zo svojej dávky filtrovaného tmavohnedého šťastia. Sú pekné a cítim sa štýlovo, keď si s ním v ruke vykračujem mestom.

Môj chlap ich neznáša s rovnakou vášňou, akú prechováva k trendovým mid-century modern stoličkám od Hans J. Wegnera. Mladý pánko spal na našej ceste za zábavou pre celú rodinu a ja som pila kávu zo svojho pohárika. Preslov môjho chlapa na tému poháre nemal chybu. Bol zábavný a dokonale staromódne chlapský. Vo všetkých bodoch, ktoré spomenul mal pravdu. Od nepraktickosti voľby materiálu po voľbu farby silikónového tesnenia okolo vrchnáka. Pindal mi na pohár a mne to prišlo milé. No, ak sa stane nejaká “nehoda” pri umývaní riadu, budem vedieť odkiaľ vietor fúka.

Prestanem ich používať? Nie. Zredukovala by sa ich používanosť ak by som mala na výber medzi nimi a niečím praktickejším? Pravdepodobne áno. Plánujem nákup praktickejších? Ani náhodou. Jedine ak sa oba stanú obeťami nejakej nehody, či už “náhodnej” alebo náhodnej.

V kredenci nás stráži porcelánová armáda šálok. Obaja máme svoje tri najobľúbenejšie, ktoré sú nonstop špinavé, nonstop umývané a nonstop ľúbené. Potom máme šálky, ktoré sú v druhej línii. Ak nestíhame/nechce sa nám umývať riady alebo máme návštevu. Potom máme šálky, ktoré slúžia ako odmerky keď pečiem. A zopár šálok smutne stojí a…čaká na chvíľu, kedy budem odčarovávať na charitu veci z kuchyne.

Obaja máme svoje preferencie, svoj vkus a vieme si odvôvodniť to hlavné prečo, ktoré nám stojí za našimi voľbami. Šálky na kávu so sebou, mid century modern nábytok a Bon Jovi/Nickelback sú prákladmi kolízií vkusu. Zariaďovanie nášho bytu je diplomatická misia. On pije kávu z papierových pohárov. A keď počúvame spolu tak Bon Joviho toleruje a Nickelback preskakujeme v playliste.

Baví ma hľadať tie naše rozdielnosti, lebo iba dokazujú ako k sebe pasujeme. Sme rozdielni presne tak chlapsko-žensky ako je mi po chuti. V maličkostiach, v tom dôležitom ťaháme za jeden koniec. Už od prvého rande, kedy ma táto zhoda názorov v tom podstatnom vydesila do miery, že som koketovala s možnosťou, že čítanie myšlienok je možné. Až tak triafal do čierneho.

Mám to tak všade. Každá jedna moja spriaznená bytosť je v dôležitých oblastiach so mnou na rovnakej vlnovej dĺžke a zároveň má svoje unikátnosti, v ktorých sa tolerujeme, hoci pri sebe krútime hlavou. Hudobný vkus, knižný vkus, voľba koníčkov, vkus na oblečenie a mnoho ďalších nepodstatných drobností v ktorých sme všetci trochu exoti a trochu unikátne zlátaniny vesmírnej krásy. No to hlavné, dobrota v srdci, hodnoty podľa ktorých žijeme máme unisono rovnaké. A tak to mám rada.

A ak si sa dočítal sem, napíš mi niečo, čo mi toleruješ lebo ma ľúbiš…