Pestovateľský pokus

Donedávna som sa oháňala tým, že aj kaktus bojuje v mojej opatere o prežitie. To, že som vyrástla na dedine so záhradou za domom neznamená, že som automaticky zdedila lásku k záhradkárčeniu. Nezdedila. Dokážem labužnícky odceniť čerstvo odtrhnuté maliny, hrášok či papriku, no ničiť si chrbát okopávaním a vytrhávaním buriny? Poprosím inú šálku kávy. Toto masochistické plahočenie je koníčkom mojej maminky.

A možno som len doteraz nemala správnu motiváciu sa snažiť. Začalo to nevinne. Mladý pánko v parku ručne zbúral kompletne všetky krtince. Baví ho vytrhávať burinu z mestských chodníkov, privoniavať si ku kvetinám a rastlinám všeobecne, hrať sa v hline a piesku.

Pieskoviská v okolí mám vykryté. Jedno dokonca budujem z piesku, ktorý pokaždé privlečieme domov v teniskách. No kvetináče, ktoré nám nechali predchádzajúci vlastníci bytu, boli bezohľadne ignorované. To, čo v nich kedysi prekvitalo krásou zdochlo a mňa ani netrklo ich aspoň uložiť k spánku nechcených.

Potom to prišlo - predražená pažitka. Za trs pažitky a mäty toľko peňazí? Nie som držgroš ale pažítka nárokmi na údržbu nemá ďaleko od buriny - mala by prežiť temer všetko. Teda aspoň z toho čo si matne pamätám. Mäta to isté. Mladý pánko a aj ja si zaslúžime čerstvú pažítku bez nutnosti dražiť orgány. Miesto predražených “čerstvých” byliniek v plastových vrecúškach som si nakúpila semienka a hlinu. Dnes si síce nepochutíme ale azda čoskoro…

Lopatku, hrabličky aj krhličku som potiahla z pieskoviskového setu mladého pánka. Množstvo semiačok, ktoré som nakúpila presahovalo množstvo kvetináčov. Tak sme zimprovizovali z nejakých starých košíkov a plastových tašiek bonusové nádoby na sadenie. Ak nám dačo vyklíči, budeme riešiť lepšie domovy pre rastlinky.

Mladý pánko bol vo vytržení. Holými rukami mu to s hlinou išlo jedna radosť. Poväčšine poslúchal pokyny a asistoval. Pár krát som ho nestihla zabrzdiť včas - poprehadzoval mi hlinu aj s tým, čo som tam mala už posadené. Aspoň bude vzrúšo identifikovať čo nám to pospolu rastie.

Vysadili sme toľko, koľko nám množstvo hliny a sadeničkových nádob dovolilo. Popratali sme apokaliptický chaos po záhradníckom experimente 101. Výsledok je 8 kvetináčov so spinkajúcimi semiačkami. Bude treba dokúpiť hlinu a kvetináče, no najprv uvidíme, koľko z aktuálnych adeptov zozelenie.

Pravidelne polievame. Krhla je mladého pánka tak on sa stará a ja mu asistujem aby tie semienka neutopil. Mladý pánko im pravidelne kýva, keď ideme okolo nich von. Vždy si ku každému z nich čupne, ukáže na hlinu a povie: “haji,haji”. Vie, že semienka spinkajú a my čakáme, kedy sa zobudia.

Prvých pár dní preletelo ako voda z krhly. Zelenáme sa. Pomaly. Najprv som si myslela, že je to len vidina spôsobená nedostatkom spánku ale rovnakú vidinu mal aj mladý, keď na ňu namieril s prstom: “haji, haji!”

Ďalších pár dní prešlo a zelene pribúda. Maminka mi už povedala, že dve bylinky čo som zasadila do jedného hniezda som tak sadiť nemala lebo jedna je jednoročka a druhá trvalka. Hmmm, nevadí, keď jednoročka dojednoročkuje, tak bude mať trvalka viac miesta na rozťahovanie sa. Taktiež budeme hádať čo som to vlastne kam posadila. Vrecká od byliniek som si nechala iba v pár kvetináčoch a ešte aj z tých mi ich vietor nejako dokázal vyviať von. Samozrejme si nepamätám čo som kam posadila a fotodokumentáciu ma nenapadlo spraviť. Bude sranda.

Teším sa na pažitku. Teším sa na to, ako si budem môcť ráno odtrhnúť mätu na čaj. Ak prežijú, samozrejme. Zatiaľ sú to iba výhonky, klíčiace neviniatka, fotosyntetické bábätká.

Správna motivácia robí divy.

P.S. Tipnite si, koľko z tých ôsmich kvetináčov vzklíči!