Volanie volantu

Krásny, teplý, víkendový, jarný deň. Znie to ideálne, no nie v meste. Tým, že bývame na byte sme nútení na denno-denné výpravy po cestách-necestách za dobrodrúžstvom a čerstvým vzduchom. Netušila som kam sa ísť s mladým pánkom vyvenčiť.

Vďaka víkendu sú naše obľúbené zašívarny pozatvárané alebo preplnené deťmi, ktoré počas školských dní kysnú v triedach. Vďaka teplému počasiu sú všetky parky a trávnaté oblasti pokryté povyzliekanými ľuďmi chytajúcimi do zásoby vitamín D. Mestské terasy kaviarní, barov, reštaurácií sa prelievajú až do ulíc a ľudia, ktorí z nich prúdia centrom nechápu jednoduchú rovnicu: alkohol plus priame slnko sa rovná problém. Ešte aj vlaková stanica sa podobá mravenisku - rodinky sa hrnú na najbližší vlak smerujúci k moru. Je to taká mikroverzia Slovákov hrnúcich sa do Chorvátska. My, mestské krysy, sa hrnieme do pobrežných miest, ktoré sú dostupné hromadnou dopravou do jednej hodiny cestovania.

Tu je pes zakopaný pre sociálne vyčerpané matky. Ako vyvenčiť seba a aktívne batoľa bez nadmerného kontaktu s ľuďmi? Existujú menej známe pláže poblíž. No sa dá dostať iba autom a ja som stálne závislá od môjho chlapa v tomto. v zúfalstve z tepla v meste s mladým pánkom som rozoslala emaily do zopár autoškôl ohľadom jázd pre zhrdzavených šoférov. Zhrdzavených šoférov s traumou po malej havárke, ktorý sa učili na manuálnej prevodovke a vlastia automat a celý život šoférovali na opačnej strane cesty v autách, kde tiež sedeli na druhej strane.

Cez víkend od nikoho odpoveď neočakávam. No prihorieva mi. Doslovne. Mesto nám začína byť malé. Tie herne, ktoré tak ľúbime nám už nevydržia byť zábavou na celý deň ako kedysi. No poblíž máme habadej neprebádaných herní, parkov, ihrísk, drobných dediniek. Všetky tie zákutia volajú.

Ja sa aktívne provokujem. S kamarátkou, ak nám to jej harmonogram dovolí, jazdíme s našimi odrastenými bábencami každý týždeň niekde po okolí na výlet. Takto si rýpem otvorenú ranu nešoférovania. Vidím o čo všetko prichádzam. O čo všetko prichádza mladý pánko, lebo sa mama bojí. Strach je dobrý sluha ale zlý pán. Prišiel čas prevziať od neho žezlo späť.

Idem na to pomaly, na ten môj boj o tróny so strachom. Tento dementorský smrad mi totiž panuje v dvoch kľúčových oblastiach - za volantom a v bazéne. V oboch prípadoch som utrpela traumu, havária alebo skoro utopenie, oboje to na mne zanechalo stopy. Doteraz mi maskovanie výhovorkami vyhovovalo, stačilo to. Prechádzky sú zdravé a aj lepšie pre životné prostredie. Staré plavky sa mi rozpadli a nové som si ešte nestihla kúpiť.

S mladým pánkom prišiel čas naliať si čistého vína. Sebe môžem klamať koľko chcem ale on si to nezaslúži. Sama viem, že sa mi bude lepšie dýchať, keď sa prestanem báť. Odpíšem na emaily a zarezervujem si zopár jázd. Plavky som si už kúpila aj sebe a aj mladému pánkovi. Prichádza čas na patronusa.

Dám to. A tak trochu som aj zvedavá, keď sa prestanem báť týchto dvoch bubákov, čo ďalšie si na mňa skrýva moja pandorina skrinka. No krok za krokom a pekne pomaly. Zberateľka za volant.