Nohy, nožky, nožičky

Čo Vás napadne ako prvé, keď sa povie Quentin Tarantino? Pulp Fiction? Django a doktor King Schultz? Bastardi? Alebo motýlia básnička z Deathproof a TEN tanec? (Ozaj mi napíšte čo to bolo.)

Mne ho v poslednej dobe pripomínajú nohy, chodidlá. Nie som na úrovni fetišu kráľa silných filmových dialógov. Zatiaľ nie. No množstvo fotiek nôh toho môjho mláďatka však rastie. Áno, ešte stále si tie jeho nohy sem-tam odfotím. Okrem jeho nožičiek mi Quentina pripomínajú aj moje tlapy. Tie prezmenu bolia a bolia a bolia. V martenskách aj v barefootoch. Keď zaspávam a aj keď “svieža” vyliezam z postele pred šiestou ráno.

Moja fyzioterapeutka má aktuálne napakovaný kalendár, no pílim jej uši - ak jej niekto zruší, tak ma tam má ako na koni. Nachodím sa veľa a väčšinou si to užívam. No spravila som klasickú chybu, takú pre mňa typickú - v začiatkoch, keď ma len sem-tam zabolelo alebo pichlo v päte, tak som to odmávla ako nič.

Teraz si v duchu sľubujem pravidelné masáže chodidiel, pedikúry a nové pohodlné tenisky, ak ma tie nohy prestanú bolieť. Sľuby sa sľubujú, matka musí behať za batoľatom či nohy bolia alebo nie a zarezervované sedenie u pedikérky ešte stále nemám. Moje tlapy by pôsobili Tarantinovi nočné mory. Zatiaľ tie nočné mory pôsobia iba mne a to počas bdenia.

Moje telo je také skvelé, funkčné a väčšinu času bezbolestné. Prečo si neužívam tú hladkú funkčnosť vo chvíľach, keď je všetko ok? Prečo musím o to pohodlie prísť aby som si ho začala ceniť? Základná nevyhnutná údržba a nič viac. Vyhováram sa zas a znovu na mladého. No pravdou je, že moje priority treba poprehadzovať. Preprioritovať. (Vymyslela som si to slovo a páči sa mi či už existuje alebo nie.)

Zo žien si všetci robia srandu kvôli krémikom na každú jednu súčiastku a hodinám pred zrkadlom. Ja sa v zrkadle vidím na pol oka pri umývaní zubov. Zuby si umývam s mladým pánkom na kolene, pekne spolu - preto zvyšné jeden a pol oko je nalepené na malom. Dohliadam na jeho čistenie zubov, pri ktorom si ideálne nemá stihnúť nejaké to očko vypichnúť on sám. Moje sprchy sú takticky plánované podľa toho, kedy a na koľko mi ich časovo môže vykryť môj chlap. Občas sprchou preletím a voda sa musí ponáhľať aby sa ma styhla dotknúť.

Už ma skrátka nebaví fungovať v armádnom móde a byť vždy v strehu. Pár výnimiek vo forme čiernej pleťovej masky tie mesiace hĺbkového zanedbávania nezachráni. Túžim po vani. Túžim po mani-pedi a pravidelne vytrhanom obočí. Túžim po masáži. Idem sa prehodiť na vyššie stupienky v mojom rebríčku priorít skôr ako mi definitívne odídu moje nohy.