Znovuzrodenie Boromira

Môj prvý Boromir sa zrodil, keď mi došli kvasnice. Trvalo mu to asi dva týždne. Nasledovala séria betónových placiek a spálených termitích hniezd. Nevzdala som to ani ja a ani Boromir. Nakoniec prvý kváskový chlieb uzrel svetlo sveta. Vďaka pandémii a ošiaľu okolo pečenia chleba nebol problém nájst recept ako na kvások tak aj na chleby všetkých druhov, tvarov a múk.

Potom prišla dovolenka. Kamarát mi zabil kvások. To, že odmieta zalievať iným čo i len kaktusy mi malo byť dostatočnou nápovedou. Druhý pokus, Faramir, sa nedožil ani do úspešného štádia dospelého kvásku - chytila ho pleseň. Plánovala som Gimliho, veď škriatok by mal čo-to vydržať, no do reality sa mi ho nepodarilo pretaviť. Najprv priveľa práce s prácou, potom diéta (a z chlebu sa vraj tlstne) môjho chlapa, potom moje tehotenské nechute na čokoľvek okrem uhoriek a mandarínok. Zrodenie mladého pánka oddialilo pokračovanie mojich pánoprstenovských metamorfóz na dobu neurčitú.

Dnes nadišiel ten deň! Tá chvíľa. Odložila som si naň dosť veľký zaváraninový pohár a nakrájala prvých pár kociek jabĺčka. Uvidíme, či zaberie na prvý pokus. O 14dní dám vedieť. Chcem pre mladého pánka dobrý chleba aj bez toho aby ma stál obličku. Pri množstve chleba, ktoré za týždeň zjeme a cenách kváskového chleba v obchodoch, by som mohla k obličke prihodiť aj kúsok pečene. Samozrejme, dalo by sa zredukovať konzumáciu pečiva alebo oprášiť radosť z pečenia. Hádajte, ktorá možnosť vyhrala?

No celá táto epopeja je inšpirovaná mladým pánkom a jeho aktuálnou vášňou pre plastelínu. Vyrezáva srdiečka a stromčeky (ďalšie formičky sú už objednané aby tie moje na medovníky mohli znovu hybernovať až do Vianoc), veselo pri tom bľaboce a ja alebo môj chlap mu asistujeme. Stískanie, žmolenie, gúľanie a iné formovanie plastelíny je také upokojujúce! Hneď by som sa dala na hrnčiarsky kurz, ak by som na to mala čas a peniaze. (Pre túto chvíľu zaujal čestné miesto na zozname vecí, ktoré chcem skúsiť/naučiť sa, predtým ako dozrejem polstoročnicu.) Najbližšie k tomu má vypekanie. Je to lacnejšie, prínosné pre celú rodinu a ak sa darí pri pečení, tak aj upokojujúce.

Teším sa. Ak sa mi chlap aj dá na diétu, mám chlebožravých kamarátov. A pri máganí chleba mi ani nebude prekážať, keď bude mladý pánko koštovať. Žiarivo žltá farba v hovienku vie docela prekvapiť, čo vám budem hovoriť. Uvidíme, či ma cesto bude iritovať rovnako ako plastelína, keď ho budem zoškrabávať s rukávov svetra.

Držte Boromirovi palce. Ja ho budem poctivo kŕmiť a uvidíme. Hurá na ďalšie dobrodrúžstvo. Pečeniu zdar!