Nedeľné menu zničenej matky

Môj chlap a mladý pánko započali ich nedeľné chlapské popoludie. Inými slovami, nastala moja chvíľa! Dve až tri hodiny osamote. Moje hodinky. Z kuchyne na mňa pozerali špinavé riady, zo spáľne kopy prádla, ktoré nutne treba poskladať, okolo mňa sa kopili ladom-skladom rozhádzané hračky. Ja som chcela písať - sem na blog, do denných zápiskov (ktoré sú v realite skôr občasnými zápiskami), do notesa, kde zliepam poviedky a rozprávky. Taktiež som si chcela dať horúcu vaňu, spraviť si pedikúru, ísť do fitka, vystrihnúť si strih šiat, ktoré si plánujem začať šiť, čítať si a zavolať kamarátkam… A ak mi zvýši čas, tak si pozrieť epizódu seriálu. Nie som vôbec náročná.

Prvých 15 minút som strávila nahrávaním ventilačnej hlasovky smerovanej k priateľke, ktorá vždy pochopí a zároveň dobre znáša hlasové správy. Ďalších 15 minút som mrzla na sieťach, lebo rozhodnúť sa pre jednu aktivitu znamená podviesť všetky ostatné. Mrhať časom a potom si to osoliť výčitkami - to je také moje.

Vo chvíli, keď mi pingla hlasovková odpoveď, som sa púšťala do umývania riadov. Nie, žiadne altruistické pokultúrňovanie spoločného hniezda. Bola som hladná a na pokraji fyzických a psychických síl z odžitého týždňa. Hrniec v ktorom si robievam pukance bol zasvinený. Aby som sa dostala k umývadlu, musela som sa prebojovať kopou riadu, ktorá v ňom už hrala povážlivé kolo jenga. Len vďaka tým siedmym minútam pochopenia, ktoré doliehali z telefónu balansujúceho na filtračnej kanvici som sa dopracovala k čistému hrncu (trvalo to dlhšie ale aj tak). Moja nedeľná hodinka bola jasná - nezdravé jedlo a Kosti.

S mojím chlapom sme uzavreli dohodu, že nebudeme kupovať maškrty. Celkovo sa snažíme vyhnúť nakupovaniu nezdravého jedla. Keď už je raz v chladničke, tak sa nám podozrivo rýchlo začne kaziť šalát. Potom, vo chvíľach zúfalstva, improvizujem. Áno, mohla by som vybehnúť do najbližšieho obchodu po 800g krabicu tiramisu, ktorú bez problému zožeriem ešte skôr ako skončia úvodné titulky prvej sledovanej epizódy. Dnes som už bola vonku a je veľmi britsky. Nepotrebujem zmoknúť dva krát za deň. Takže improvizácia.

Pukance miesto čipsov. Čokoládový koktejl miesto čokoládovej peny. Nealkoholické pivo som chvalabohu nejaké našla. Nahrádzať ho čistou vodou je ozaj kruté, keď sa chcem rozmaznávať jedlom.

Pukancovú kukuricu kupujem po kilách. Tie prdivrecká do mikrovlky sú na môj apetít príliš drahé. Pekne nasypem do hrnca s trochou horúceho oleja a mám za misu, ktorá mi občas vydrží až jedu epizódu. Dnes som sa snažila robiť dve veci na raz, chcela som ušetriť čas. Ušla mi ruka a vysypala som tých zrniek viac ako bežne. Pri pukaní mi ku koncu pokrývka tancovala na rastúcej hore pukancov. Mala som na mále s “hrníčku vař” momentom. Nevadí. Zostane pre môjho chlapa na večer. Nezostalo. Pri druhej epizóde a prázdnej miske mi bolo smutno:”Kebyže tak mám ešte.” Chvíľu mi to trvalo, kým mi trklo. Verím, že pri tekvicových jadierkach a pukancoch sme všetci bezodní - zastaviť nás občas dokážu iba od soli do krvi zničené pery. Dnes som bola nezastaviteľná, aspoň v niečom.

Koktejl bol trošku riskantná záležitosť na báze, čo sa nájde to tam ide. Pozbierala som po byte rozjedené banány. Mladý pánko neľúbi jesť banán, ktorý mal načatú šupku pridlho ale nie vždy čerstvý banán zlupne na posedenie. Takže som ich našla tri. Predpokladám, že sa vetrali otvorené niekoľko dní, no nič podozrivé na nich ale nerástlo. V chladničke, veľmi vzadu, som našla biely jogurt. Neotvorený. Iba niečo cez mesiac po záručnej dobe. Obstál chuťový test a tak som polovicu z neho pridala do mixovacej nádoby. Rovnaká logika ako pri mladom pánkovi a jeho hlinenej posýpke, prinajhoršom sa z toho pototo. Zasypať stopercentným kakaom a zaliať ovseným mliekom (Prečo ovseným? Lebo mi chutí a mala som ho zrovna otvorené.) , 30 sekúnd hukotu a tradáááá. Obed a večera kráľovien…vracajúcich sa z bojového poľa, ledva po vlastných. Hlavne, že sme zdraví.

V polovici tretej epizódy sa prirútil mladý pánko. Za tábor zničených matiek označujem toto poobedie za úspech. Doplnila som si rezervu a dokonca som sa nepototo. Cez nadchádzajúci týždeň dúfam v zázrak v podobe kamarátky, ktorá sa mi sem-tam chodí hrať s mladým pánkom, kým poľudšťujem naše hniezdo. Z mojich ambicióznych plánov som stihla makový trt, no aspoň mám svoje priority upratané v správnom poradí. Občas je dobré zachrániť aj sama seba, hoci len zdravo-nezdravým jedlom a oddychovou TV.