Nezmyselné zmysly

V mojej obľúbenej kaviarni ma vždy čakajú príjemné prekvapenia. Nie len v podobe zaujímavých rozhovorov a dobrej kávy. No pár dní dozadu ma aj moje predvídané príjemné prekvapenie prekvapilo prekvapivo. Rada si vyberám zo všetkých tých farebných vrecúšok. Privoniam. Prečítam si, čo za tóny mi má zaplaviť chuťové poháriky. Občas ich dokonca zacítim. A občas sa mi citrónová tráva zamení za bazalku a curry korenie.

Nie tak dávno mi káva zachutila chuťou, ktorá neexistuje. Minimálne podľa chuťovej palety mentálne zdravých jedincov. Káva chutila ako keď som mala sedemnásť. Nie som nováčik popletených zmyslov. Hlas Niny Simone je pre mňa ako kvalitná vysokopercentná horúca čokoláda. Inertia Creeps od Massive Attack mi vonia ako Le Male od Jean Paul Gaultier. Mohla by som takto pokračovať.

S tým istým baristom som si doberala popisky káv, ktoré udávajú také špecifické chute ako presný typ sušienky alebo vianočného koláča z ražnej múky. Kam sa na mňa hrabú…Keď zo mňa vyletelo chuťové hodnotenie - chutí ako môj život, keď som mala sedemnásť - tak sa uchechtol. Pomaly si zvyká, že som jedna z tých divnejších štangmastiek, ktorým poskytuje kafeínové transfúzie.

Nevedela som to inak opísať. Nepochopil by to. Nikto iný okrem tých, ktorí tie roky žili so mnou. Tá káva chutila ako znovuobjavená nádej, že nerupnem z testu z matiky, lebo ma zachránilo doučko od Grófky. Chutila ako chladnúci ovocný čaj pri počítači v internetovej kaviarni, kde sme sa s Vlčicou delili o jedny slúchadlá a počúvali/pozerali dokola Born to Be My Baby. Alebo, keď sme v plesňou páchnúcej čajovni sedeli spolu - ona sa ocucávala s jej frajerom a ja som čítala Cintorín Zvieratiek a asi osem krát som ho po nich hodila, že to už dočítať nedokážem…Len aby som si ho potom vypýtala nanovo späť. Chutila ako všetky tie Horalky z ktorých mi bolo odhryznuté a suché školské žemle, z ktorých som odkusla ja iným. Voňala ako tí chlapi, ktorí chodili do fitka, keď som tam robila na recepcii/za barom o pol štvrtej poobede, najmä ten v červených trenkách a ten potetovaný. Voňala ako texty piesní napísané guličkovým perom na gumennom školskom obruse, spotené tepláky po tréningu wu shu. S každým ďalším uchlipnutím sa mi pred očami vynárali ďalšie a ďalšie obrazy. Z mojej izby uprostred noci, keď som písala nový príspevok na blog. Chutila ako smiech a vtípky o Anite a Tarantinovi. Chutila ako nostalgia. Krásne romantická, naivná takto v chladnúcej šálke. S odstupom času mi rozlieva úsmev na tvár.

Prežiť nanovo? Ani náhodou. To najlepšie z tej doby som si uchránila až do dnes - ĎAKUJEM, že Vás mám. Ostatné? S&M mi nikdy nebolo príliš pochuti. Tú sedemnástku, ktorá strúhala rebela pri necenzúrovanej So Hott čakala taká mela od života, že si tým dobrovoľne nechcem prejsť znovu. Nemusia to byť zverstvá hodné hlavných správ aby človeka donútili rásť. Všetky jej rozhodnutia, zranenia, straty a nálezy ju dostali až sem, do mňa. A dovolím si povedať, že ten život úplne neodflákla, lebo výsledok v tejto fáze nie je na zahodenie.

Dopila som kávu. Dokonca som sa ešte zo dva razy vrátila ten týždeň - overiť si, či sa mi to len nesnívalo. A pripomenúť si ešte zopár momentov a tvári, na ktoré som pozabudla. Zaplatila som a vrátila sa späť do života, ktorý milujem.

Ktohovie ako bude chutiť káva, ktorá mi zavonia tridsaťpäťkou…