Skladačky

Vysypali sme skladačky z veľkej čiernej tašky a sadli sme si doprostred. Mladého pánka baví skladať a mňa tiež. Spomenula som si na to, ako sme búrali a stavali už tretiu verziu pevnosti Boyard. Alebo Rokfortu. Alebo Orthanc.

Obaja sme boli unavení a tak nám to sedenie vydržalo možno aj dvadsať minút. Páčilo sa mi ako sme obaja intuitívne prikladali kocku sem, dvojkocku tam. Mixovali sme bez hlbokého uvažovania zelené, modré, červené a žlté. A to čo nám vyšlo som si sama pre seba pomenovala cez rozostrené prižmúrené oči. Odrážala sa v nich radosť mladého pánka z toho, že si s ním mama skladá.

Nie tak dávno som kamarátke tvrdila opak - že pre mňa je Lego nočná mora. Lenže, nie je Lego ako Lego. Tieto masívne batoľacie skladačky prišli bez návodu z druhej ruky v čiernej igelitovej taške. Nie v krabici so skoro tisíc kúskami, ktoré majú po doskladaní vyzerať ako Millennium Falcon. Kreativite sa medze nekladú a skladačky z ktorých má dospelá osoba zošedivieť mi pripadajú ako presný opak nekladenia medzí fantázii.

S mladým pánkom znovuobjavujem, že mi nesedia plány. Ideme na výlet. Ak ideme iba my dvaja tak je to v pohode. Neponáhľame sa. Dorazili sme v momente ako sme za sebou zamkli dvere. Čupneme si k odumretému kusu dreva a počítame na ňom lienky. Pokojne aj pol hodinu. Potom sa presunieme o dva kroky vpravo aby sme objavili byle oblozené spiacimi slimákmi. Ďalších dvadsať minút za nami. Výlety s kýmkoľvek iným? Ja vnímam ako majú ostatní potrebu niečo dosiahnuť, ako sa ošívajú a sledujú hodinky. Mladý pánko vidí krtince, ktoré je najväčšia sranda rozbárať holýmu rukami. A to, že dospeláckym cieľom je doraziť do kaviarne a dať si kávu? Čo je na tom zábava pre ani nie dvojročné dieťa?

Možno tú nechuť k plánom nie, že znovuobjavujem, ale si ju konečne pripúšťam. Som zástanca plánovania ceruzkou a veľmi zoširoka, s častým gumovaním a prepisovaním. Je to väčšia sranda, menej stresu a toľko príjemných prekvapení, keď sa neočakáva a nepoklopkáva nohou do taktu sekundovej ručičky. Dobre. Z obedu v palacinkárni je posedenie pri káve v detskej herni ale je tým zabezpečené okienko, v ktorom sa dá dospelácky porozprávať, lebo hračky!

Moji flexibilní plánovači (najlepší priatelia) poznajú rušenie o minútu dvanásť a nefrflú. Dobre, nefrflú priveľmi. Frflú ale chápu ma/poznajú ma. Miesto totálneho zrušenia ma, preložia dátum na dobu, kedy sa nám znovu hviezdne konštelácie rozhodnú dať šancu.

Plánovanie stretnutí, skladanie skladačiek a aj všetko ostatné, vrátane plánov do budúcnosti - ceruzkou. Predkreslené plány bývajú pekné (a ich skladanie občas pekne nudné a vlasy trhajúce) ale realita intuitívneho prikladania skladačiek správnym smerom veľmi často vypáli ešte lepšie. Originálnejšie.

Napríklad, keď zabudli na moje interview za ktorým som sa trepala vyše hodiny mestom a ja som to sklamano-naštvaná zvrtla na couchsurfingové stretko opodiaľ. Vypálil z toho mladý pánko. Lepší výsledok skladačky než pozícia asistentky manažéra v spoločnosti, pre ktorú som vlastne ani nechcela robiť.

Idem upratať posledné zblúdilé lego. Moje zabudnuté interview zmenilo plány a surfuje spolu so všetkými traktormi na žehliacej doske. Potom si naplánujem ďalší príspevok na zajtra…ale iba ceruzkou.