Ako mučí Krutá Vojvodkyňa a Vilikovkský

Idem sa vyjadriť a nie každému sa to bude páčiť. Ale potreba je taká silná, že som sa kvôli nej popálila vlastnou cigaretou a otravovala barový personál.

Pavel Vilikovský a jeho Krásna Strojvodkyňa, Krutá Vojvodkyňa. Dlho ma žiadna kniha tak nenasrala. Čím viac slovenských kníh a slovenských autorov čítam, tým viac som pyšná na našu literatúru. A tu narazila motorová píla na skalu.

Po všetkých chválach a odceneniach/nomináciách tejto knihy som sa tešila na klenot. Očakávania sú chyba. Možno literárni kritici radi lovia v mútnych vodách zázraky, no ja lovím zážitky, emócie, poznanie a táto kniha ma naplnila iba odporom. Plytkým, na ktorý zabudnem hneď ako otvorím ďalšieho Ballu alebo Uršulu Kovalyk.

Slovenská realita sa dá vykresliť všelijak. Vilikovský s jeho “Koho by to zaujímalo” ma akurát tak sral. Keď chcem plytké, tak sa môžem mučiť novou Evitovkou. Nezrozumyteľné filozofovanie patrí inam. Všetko má svoje miesto a guláš patrí do taniera nie do literatúry.

Ivan, reálno-nereálny, myslený, či ten čo sa zmestí do dverí, asi najzaujímavejší z celej knihy skončil nedokončený. Rozprávkový Ptžan s kozami a Obyčan ma akurát tak nudili a unavovali. A jazdec apokalypsy, táranie o myslenom čase ma tlačili ako kamienky v o číslo menších balerínkach. Patria inam.

Dočítala som z trucovitosti. Dopísala na posledný list knihy - “Konečne Koniec” a odložila knihu na policu v Novosadskom bare. Možno sa nájde blázon, ktorý rozumie slovensky aby sa jej chytil. Neodporúčam.

Moje rozhorčenie nepramení z (ne)kvality, ale z toho, že AKURÁT TOTO je prezentované ako naše najlepšie. Ľudia! Čítajte Ballu! Aj so všetkou rozprávkovo-creepy-strašideľnosťou vykresľuje našu realitu brutálne a kvalitne. Dobre sa číta. Bolí skutočnom. Balla a Kovalyk ma nútili cítiť a vidieť. Vojvodkyňa okrem zopár momentov vyvolávala zívanie. Chcem viac. Je to tak veľa?

Nemám na literatúru školy. Vychovala ma knižnica a túžba po tom, vedieť viac a cítiť hlbšie. Rozumieť. A moja sedliacka škola literatúry života hovorí, že toto nestačí.

~~~~~~~~

Vyššie napísané je prepis z papiera, ktorý som si pýtala v bare v Novom Sade od barmanky po dočítaní knihy. Ako sa cítim teraz, skoro mesiac po dočítaní?

Dobré knihy zanechajú v mojej mysli svoje odtlačky. Po tejto zostal názov, matné sklamanie a radosť, že už ju nemusím znovu chytiť do rúk. Snažím sa rozpamätať. Marí sa mi vykrádanie Coelhoviek s predžutými pravdami, sileným filozofovaním a ľutovanie sa ako človeka čo píše. Tiež tam bolo tuším dačo o nevere. Skrátka - meh.

Plánujem dať šancu ďalšiemu Vilikovskému. Možno to bol iba krok vedľa pri lámaní panenstva s týmto autorom. Tentokrát neočakávam veľa.

Čítali ste? Odporučte mi slovenského autora, na ktorého nedáte dopustiť a prečo.

• Autor - Pavel Vilikovský
• Počet strán - 184
• Rok vydania - 2017
• Vydavateľstvo - Slovart