Podľa čoho hodnotím knihy

Čoskoro pribudnú moje názory (reviews/recenzie) ku knihám, ktoré som čítala. A kedže #niesomkritik, tak chcem vysvetliť podľa čoho hodnotím, či sa mi kniha páčila alebo nie. Neštudovala som literatúru, žurnalistiku ani nič podobné. Vychovala ma knižnica. Na mojom rebríčku hodnôt (ignorujeme živé formy organizmov) vyhrávajú knihy. Vzdám sa kávy, čaju, alkoholu, som ochotná naučiť sa úspornejšie dýchať, len mi neberte moje knihy.

Aké knihy sa mi páčia? Ktoré faktory zavážia pri čítaní? A podľa čoho rozlišujem knihy, na ktoré by som uvalila Kladivo na Čarodejnice od tých, ktoré zaradzujem medzi členov mojej písomnej rodiny?

Photo by Aga Putra on Unsplash

1. Emócie

Kniha zanecháva jazvu. Keď čítam, tak cítim. Odložím ju na policu, núti ma premýšľať.Po mesiacoch a často aj rokoch si viem vybaviť čo som cítila. Šokovala ma? Hnusila sa mi? Zamilovala som si ju? Emocionálna sila sa mení časom a čo ma ovplyvní dnes nemusí byť pravda o tri roky. Pár krát som sa vrátila ku knihám, ktoré ma zmenili, nasmerovali a teraz mi akurát vrážajú podpásovky kostrbatým štýlom a primitívnymi radami. Vtedy som ich potrebovala. Už som z nich vyrástla, netreba mi predžúvať sústa na strávanie. Pocity sa nezmenili. Na časovej osi sa zaznamená iba sila efektu, ktorý zanechajú tieto diela. A my žijeme emóciami. Tak ma donúť cítiť správnymi slovami.

2. Postoj k čitateľovi

Ak ma budeš kojiť každú druhú kapitolu predžutými informáciami, tak ťa kusnem do atramentového prsníka. Nie som retard. Nepotrebujem neustále pripomínanie predchádzajúcich informácií, udalostí…Nepotrebujem vedieť z akého materiálu bolo oblečenie hlavnej postavy,akej farby boli schody, ktorá pouličná lampa blikala a ani ako mi tvoja kniha zmení život. To dokážem posúdiť/predstaviť si sama. Serie ma, keď mi autor nedá priestor snívať. A ak sa mi snaží vnútiť jeho názor na knihu? Aká je jedinečná a ako mi otrasie životom? Tie slová sú reklama ale nie dobrá ak ich musí mať autor na prebale knihy a na začiatku každej kapitoly.

3. Práca s jazykom

Slovenčina, angličtina, čeština…Krásne to jazyky a ak s nimi vie človek narábať tak majstrovské dielo na seba nenechá čakať. O tomto sa stále učím a baví ma to viac a viac. Ako používať jazyk efektívne. Príslovky vraj nie sú kamaráti. Nebudem sa hádať. Siahodlhé popisy (najmä ak sa dajú úplne vypustiť), rotovanie slovnej zásoby o dvadsiatich slovách v rámci celého diela, klišé…O tom, čo sa nemá robiť pri práci s jazykom je príspevkov a príspevkov. S niektorými súhlasím a s niektorými nie. Ja súdim jednoducho. Sú knihy, ktoré chcem čítať nahlas. Lebo hra so slovami v nich je príliš krásna aby zostali ticho. Nenapíšem ju ale možete si ju nájsť. Prvá veta z Kráľ Krysa. Doteraz vo mne rezonuje.

4. Zatras mojím knižným svetom

Prekvap ma! Šokuj! Nedovoľ mi na teba zabudnúť. Urob niečo, čo nikto iný doposiaľ neurobil, nezdielal medzi riadkami. Mám na svojom zozname knihy, ktoré to dokázali. Boli nechutné, skutočné a prekvapujúce natoľko, že si ich doteraz pamätám. A nie sú to zlé spomienky. Literatúra môže byť intímna natoľko, že si pri čítaní poviem: “Fuj, to je nechutné/odporné” ale neviem prestať čítať. Lebo je to vierohodne napísané.

5. Odvolávaj sa na zdroje a zostaň verný faktom

Tento bod sa týka reportáží a vedecko-populárnej literatúry. Ak cituješ, odvolaj sa na zdroje. Odborníci publikujú, uveď ich. Som zvedavá a ak chcem vedieť viac, potrebujem vedieť kde pátrať. Knihy, ktoré citujú “svetových odborníkov z najlepších univerzít” a neuvedú články, knihy odkiaľ čerpali strácajú na kreditibilite. A to ma vytáča. Poznámka pod čiarou - sú zdroje a “zdroje”. Je v tom rozdiel.

Vojna sa odhohrala v rokoch XYZ, neupravuj si dátumy. Používaj svoje zdroje aby tvoje pyramídy nevyrástli spolu s faraónmi v strednej Európe. Ak treskneš do stredoveku internet, píš komédiu a nie historický román. Drž sa faktov. Pomáha to. A výskum, zber faktov a informácií je najlepšia zbraň v boji proti blbosti.

Ako som už povedala. Nie som kritik. Som človek s prácou na plný úväzok. Platím účty, varím, upratujem a chodím s kamarátmi na pivo. Milujem knihy a moje hodnotenia sú silno subjektívne. Krása literatúry je v tom, že každý si môže nájsť to pravé, ak sa rozhodne hľadať. A tak, ako mne pomáhajú moje zdroje nájsť ďalšie a ďalšie úlovky pre “to read” list, dúfam, že môj názor pomôže niekomu v knižnej núdzi.

Aké sú Vaše kritériá pre knihy? Podľa čoho súdite knihy?