Bez chleba

Postavila som sa vo fitku na váhu a v ten istý deň mi zomrel Boromir. Náhoda? Nemyslím si. Boromirovi nechutilo autíčko mladého pánka a mne sa nepozdávalo číslo na váhe. Snaha o domáci chlieb počká. A k tomu čakaniu si pridávam malý pokus - mesiac bez chleba. Bez pečiva, croissantov, bagiet, žemlí, scones…

Všetko ostatné môžem. Sladké, slané, dokonca aj koláče. Radšej tiramisu ako bábovka ale nezakazujem si to. Poznám sa. Veľkoplošné zmeny môjho životného štýlu som nezvládala ani pred mladým pánkom. Teraz s ním aj táto mini-výzva samej sebe znie ako súkromné Kilimandžáro. Je to akurátne prirovnanie, keďže trefne opisuje množstvá pečiva, ktoré som hltala na raňajky, obedy, večere a aj pomedzi to.

Som odchovaná na chlebe. V toľkých formách, tvaroch a na toľko spôsobov a podôb že by sa kamasútra mohla priúčať. Lenže cvičím, som aktívna (pri mladom pánkovi sa inak ani nedá) a už dva kúsky môjho oblečenia protestujú pri zapínaní. Zatiaľ je to v štádiu zapnem ale cítim, že sú tesné. A presne toto je štádium, kedy treba zasiahnuť. Bezvýhovorkovo.

Pomaly ďalej zájdem. Bez chleba to zvládnem. Mesiac. Je to dosť výzva aby som mala rešpekt ale je stále realistická aby som v sebe dokázala živiť nádej, že ten mesiac vydržím.

A tak deň prvý začal ovsennou kašou s jahodami. Na obed som mala jacked potato s baked beans (vysvetľovať sa mi to nechce a preklad ma krátky nenapadá - Slovač, pomáhaj!) a kávu a polovicu porcie hranoliek mladého pánka. Na večeru jogurt (pol litrový jogurt) a jablko, brokolicu a za hrsť hrášku. Všetko to zdravé som dojedala po mladom pánkovi. Chleba mi chýba ale drží sa ma elán. V hlave mi narástol nákupný zoznam alternatív, ktoré mi treba dokúpiť aby som prežila tento pokus.

Druhý deň som mala znovu ovsennú kašu, len tentokrát s hrozienkami a cocoa nibs (zas som slovensky stratená - ako sa to povie?).Okrem toho som dokúpila zdravšie alternatívy a krabicu tiramisu, ktorú som na posedenie zožrala večer pred telkou.

Tretí deň ma čaká spolu s lososovým šalátom. Azda sa budem držať. Nie je to také jednoduché - mladý pánko chlieb zakázaný nemá. Jeho nebudem nútiť jesť humus s celerom, uhorkou a paprikou. Ďať si z môjho môže, pravdepodobne si aj dá ale zaslúži si mať na výber.

Presne tu - v mladom pánkovi - je pre mňa schovaný kľúč, ktorý mi za to odopieranie ozaj stojí. Hej, päť kíl hore naserie. To, že bojujem s gombíkom na mojich nádherných čiernych kraťasoch ma túruje ešte viac. No ako dlhodobá motivácia ma tieto povrchné dôvody neudržia. Sú dobrou rozbuškou. Tým posledným steblom, ktoré zlomilo ťavu napoly.

No po pár dňoch hnev z poskočenia ručičky váhy nahor opadne a ja som príliš hnilá, aby som sa drala a odopierala si len kvôli vzhľadu. No snaha ukázať mladému pánkovi koľko zdravých dobrôt existuje ako alternatíva k chlebu, croissantom, žemliam, praclíkom, scones a ostatnému pečivu? On najradšej je to, čo mám v tanieri ja. Ešte aj keď máme obaja to isté jedlo, tak preferuje dzobať z toho môjho, veľkého, maminho taniera.

Akcia, ktorá sa neodmieta - dve za cenu jedného! Spestrenie jedálnička zeleninou, ktorá hrala druhé husle chlebu. Zhodím a zároveň zabojujem s jedáckou stagnáciou mladého pánka. Uvidíme ako to dopadne. Držím si palce.