Píš to, čo chceš čítať

Nekonečné informačné vody jedničiek a núl sprchujú moju maličkosť všetkým, čo sa zjaví na mojich sociálnych sieťach a komunikačných kanáloch. Občas sa jedná o skutočné sračky. Hľadala som vinníka, ktorý žerie moju energiu a optimizmus. Našla som. Mohla som si za to z veľkej miery sama. Príliš veľa času zízaním do monitora. Na tom už pracujem.

Photo by Aaron Burden on Unsplash

Ďalší krok je výber z online jedálníčka. Odstránim príspevky nasrdených pseudofeministiek, ktoré robia hanbu pojmu feministka. Skryjem príspevky o tom ako sa svet ženie mojou vinou do záhuby, lebo pijem mlieko a rada si doprajem steak. Ten istý meter použijem na všetko. Politika, náboženstvo, sexualita, ekológia.

Obrázky trpiacich zvierat sú smutné a kruté. Nemotivujú ma však prestať jesť mäso. Dobré vegetariánske/vegánske recepty sú lepším lákadlom. Tak je to so všetkým. Neoplatí sa ma strašiť, radšej ma inšpiruj.. Dobrom sa dá dosiahnuť viac. Je to klišé ale je to tak. Ak si však chceš stále hladkať ego tým, že si lepší/lepšia ako ja, lebo robíš to či ono, odsudzovať ma, pohoršovať sa nad tým, kam tento svet speje a zlepšovať ho iba slovnými výkalmi plnými zloby a neznášanlivosti, do toho. Moje zorné pole však otravovať nebudeš.

Že som bezohľadá, lebo sa nenechám terorizovať hrozbami, strašením alebo iným emočným deptaním o témach, ktoré ten či onen považuje za dôležité? Nevadí. Som bezohľadná. Nedokážem zachrániť všetkých a všetko. Začínam od seba. Starám sa o svoj svet. Pomaly, krok za krokom. Od starostlivosti o svoje fyzické, mentálne a emočné zdravie, cez správne zmeny, ktoré dokážem sama urobiť na pomoc prírode či ľuďom až po zdieľanie informácií, vedomostí formou, ktorú rada čítam.

Príklad. Dve internetové stránky na osvetu feminizmu.

Jedna zameriavala 90 percent svojej energie na šírenie nenávisti proti všetkému a všetkým, ktorí sa čo i len okrajovo nestotožňovali s ich ponímaním feminizmu. Ukazovala na všetko zlé. A tým myslím skutočne všetko. Stačili tri minúty a bola som vytočená. Nie nad neprávosťami, ktoré sa dejú nám - úbohým ženám. Nehovorím, že je všetko ružové. Vytáčalo ma, že TAKTO je feminizmus propagovaný. Ak by som nemala ani šajnu o tom, čo feminizmus je a rozkliknem si tú ich stránku, tak po pár minútach to nasrdené ženské štekanie a sebaľútosť zatváram s “ďakujem, neprosím”. Objavila som u nich aj vcelku obstojné články, ku ktorým sa človek dostal iba ak usilovne hľadal. Energia bola investovaná iným smerom.

Na druhej strane existuje stránka A Mighty Girl, ktorá sa zameriava na šírenie literatúry pre múdre, sebavedomé a zvedavé dievčatá. Ich príbehy inšpirujú a vzdelávajú. Motivujú pátrať a dozvedieť sa viac. Neblýskajú slovami ako feminizmus či rovnoprávnosť. Ukazujú, že boli sú a budú úžasné príbehy výnimočných žien a aj my k nim môžeme patriť. Je im jedno aké pohlavné orgány ma zdobia, dôležité je, že som zvedavá a chcem sa učiť. Dočítala som sa o žene, ktorá zasvätila život štúdiu žralokov alebo aj o žene, ktorá sa starala o mužov umierajúcich na AIDS, ktorých aj ich vlastné rodiny zavrhli. Počítačové expertky, ženy, ktoré dosiahli veľa v politike, umení, žurnalistike….Článok o Rose Parks ako bojovníčke za občianske práva. A aj dospelí si nájdu svoje, od memoárov až po fikciu.

Ku ktorej stránke sa radšej vrátim? Ktorá ma nabudí pátrať, vzdelávať sa a zmeniť pohľad na svet? Prečo by som sa mala nechať zaplavovať zo stoky nenávisti, keď môžem čerpať informácie vo forme, ktorá mi pomáha rásť a vidieť ako ďaleko sme sa už dostali.

Photo by Masaaki Komori on Unsplash

Túto formulku idem tento rok používať aj u seba. Sarkazmom presiahnuté články plné pocitov,ktoré ťahajú človeka k zemi a kradnú vôľu žiť sekám na minimum. Ukazovať na problémy dokáže každý. Nemám patent na život a ani riešenia na problémy sveta. Viem, čo môžem zmeniť sama a na to sa zameriam. Či už plátená taška na nákupy, vedomejší výber tovaru alebo aj vedomé šírenie ľudskosti a optimizmu.

Domáca úloha - vypúšťať do éteru viac dobra cez riadky, slová a myšlienky. Či už online alebo offline. Držte mi palce.