Zberateľka zážitkov

Čitateľský denník po tretie. Dočítala som svojho prvého Červenáka - Sekera z bronzu, rúno zo zlata. A nie je to u mňa na zlato...

Odniesla som svoj šijací stroj na servisnú kontrolu.Mladý pánko balil predavačky a vyberal nažehlovačky pre maminku.Lebo je jedna vec o udržateľnej móde zapálene rozprávať a druhá je snažiť sa ju žiť.

Ničnerobenie mi dalo zabrať väčšmi než som očakávala. Program naháňania sa za dokonalosťou ešte nemám v sebe úplne spracovaný. Stačilo päť minút ako pripomienka.

Cudzí život, nie môj. Dyslektický abstinent reportér o všetkom možnom. O živote. Čitateľský denník po druhé. Druhá kniha roku: Pour Me: A Life

Alebo aj nakuknutie do života matky salámistky. Malo to byť rande. Skončila som rovno v posteli. Tak mamičkovsky.

Nepotrebujem piatok trinásteho aby som deň korunovala za blbca. No potrebujem si prepláchnuť dioptrie aby mi neunikli všetky zázraky, ktoré so sebou pre mňa taký ne-piatok trinásteho prináša.

2025 prináša pokus o online čitateľský denník po mojom. Aby som knihy len nehltala ale aj ich strávila. Prvá kniha roku - Umenie blízkosti.

Tretí diel minisérie - zbierame sa do formy. Bola to nástraha, ktorú som nečakala v mojom fitku. Nežijem v Amerike a predsa sa našla. Invazívny druh čeľade Tiktokoidných.

Lebo "už len jednu stránku" z reálnej knihy možno na čítačke možno pretaviť do percent a zostávajúcich minút, ktoré môžu byť pekne nekonečné.

Rok sa s rokom stretol a ja môžem znovu vkročiť beztrestne do kníhkupectva. Čo som sa o sebe dozvedela a ako som prežila rok 2024 bez nákupu kníh? Krízovo. Smutno. Poučne.

Fungl nová miniséria o hľadaní štýlu, ktorý nie a nie nájsť. Zostra spoza vešiakov. Bolo to naprázdno ale ponaučenia sa našli. Diel prvý.

Druhý diel minisérie - zbierame sa do formy. O skutočnom bojovom poli pri návrate do formy - zdvíhanie činiek nie je ani zďaleka také ťažké ako nezdvíhanie vidličiek, keď už mám dosť.

Prvý diel minisérie - zbierame sa do formy. Návrat k činkám po dlhšej pauze v jeden krásny januárový večer pracovného týždňa. Ako to tak mohlo dopadnúť?

O zhrnutiach a predsavzatiach s nadhľadom

Lebo odzvonilo obrázkom ladeným do AI art neuveau a legínam. Život je príliš krátky...

Medzi písmenkami, o nás a o čakaní. Lebo sa potrebujeme.

Idem do mínusu a zdroje vysychajú rýchlejšie ako je mi milé. Otázka je kde ubrať.

O porcelánových pohároch na kávu so sebou a rozdielnych chutiach celkovo. A prečo je to tak dobre.

Dostala som trojhviezdičkové hodnotenie. Z piatich. Skoro ma trafil šľak od jedu. Tak som sa v tom vŕtala. Stalo sa to takto...

Pustila som si prsty na špacír. Bez zadania, len tak vypísať všetko o ničom. Lebo to nič sa mi ozaj nechce.

Koľko kvetináčov byliniek dokážeme s mladým pánkom vypestovať a udržať nažive?

Počas teplých dní nám začína byť mesto malé a môj strach ma tým kúše do zadku.

Lebo to čo ma bolí priťahuje moju pozornosť.

Priemerujem, zhŕňam a premýšľam nad tým ako mi tie moje výzvy zatiaľ odsýpajú.