Equilibrium 451 - náročná

K nedeľnej šálke kávy sme si pribalili do postele Equilibrium. Bolo mi povedané, že mám očakávať zmes 1984 a Fahrenheita 451. Viac mi nebolo treba. Teda okrem cesnakového chlebu na zahryznutie. Zbožňujem kvalitné dystópie, ktoré ma nútia premýšľať, uvažovať a cítiť. Príbeh Služobníčky a Fahrenheita som čítala tesne za sebou a doteraz s úsmevom spomínam na argumentami pretkané konverzácie, ktorá dystópia nás desí viacej, prečo, ku ktorej máme bližšie…Desivé ale až príliš reálne na to, aby mohli byť ignorované.

Film skončil. Pofrfľala som si na príliš americký koniec a zase raz som bola počastovaná komplimentom, že som príliš náročná. Áno, som. A vôbec ma to nesere. Investujem svoj čas. Tak chcem kvalitu. Equilibrium napriek tomu stálo za to. Doručilo otázky a emócie. Viem, že ak by som niekedy v živote mala za niečo bojovať (rodina a priatelia sú samozrejmosť), tak by to bolo ako v tomto filme. Umenie, vedomosti a sloboda. To čo nás robí ľuďmi. City, túžby, hlad po poznaní a poznávaní.

Vlastne, istým spôsobom bojujem. Jedinou zbraňou, ktorú ako-tak ovládam. A náboje hľadám tam, kam ich skryli moji predchodcovia, v ich dielach. Myšlienky, správne formulované dokážu dodať nádej a silu, ukázať smer ale aj zabíjať masy rýchlejšie ako akákoľvek iná zbraň. Zlo vyhrá v momente, keď väčšina uverí, že neexistuje. Rovnováha existuje. Tým pádom aj obe jej strany sú skutočné a potrebné.

Nebojím sa zlého. Bojím sa strachu, ľahostajnosti a klamstiev. Pálenie kníh, utláčanie menšín, obmedzovanie slobody, zabíjanie kvôli mysleniu mimo normy…Toto všetko tu už bolo. A príde to znova. Lebo veľa ľudí verí, že to všetko už prehrmelo a kašlú na lekcie, ktoré z toho vyplynuli.

Veštby dystopických autorov pretkávajú našu realitu. Gileáda v diskusiách o potratoch, hanení feminizmu a rovnoprávnosti vo všetkých rovinách. Rovnováha v ponižovaní, ignorovaní a zosmiešňovaní pocitov, umenia a nových názorov. Iba sterilné a tvrdé je správne. Zakladanie požiarov vysoko vyretušovanými životmi na sociálnych sieťach a hľadanie zmyslu na povrchu šablón, ktoré vraj zrkadlia varianty života. Všetky vedú slepé stádo mäsiarovi. Viera v klamstvá, plochá Zem, koľko je dva plus dva, či odmietanie holokaustu sú perly hodné Oceánie s Veľkým Bratom v pozadí… Stačí si všimnúť namieru šité reklamy, keď si človek zapne počítač.

Áno, som prieberčivá. Chcem kriticky myslieť, naplno cítiť a do posledného dychu objavovať a rásť. Otrasy a búrky emócií. Žiadne fajn. Učiť sa a neopakovať chyby.

Nejaká odporúčaná literatúra? (Absyntovky mám už na muške.)