TV Mladý Pánko

Je deväť večer a ja som nezaspala pri uspávaní. Gratulujem si, aká som dobrá. Župan, vykradnúť sa z postele, nastaviť kameru…Nastaviť kameru. K tomu treba malý monitor, na ktorom špehujem výpravy naprieč posteľou nášho mladého pánka, kým píšem v druhej izbe. Alebo keď sa túlim k svojmu chlapovi a pozeráme nejaký seriál. Panika! Nemôžem nájsť monitor k TV Mladý Pánko.

Dýcham. Prezerám všetky zvyčajné miesta odpočinku tejto malej bielej krabičky - parapeta, vnutorný okraj prebaľovacieho stolíka, pod kopou čistého prádla na prebaľovacom stolíku, pod vankúšom, pod posteľou, pod postieľkou, pod radiátorom… K panike sa pridalo volanie močového mechúru. Privolávam môjho chlapa k pátraniu smskou a prehľadávam všetky škáry okolo matraca, kým prehováram môj mechúr aby vydržal. Zdrhám na záchod a modlím sa aby sa mladý pánko nezobudil, kým budem preč.

Prečo? Veď celá táto epizóda je k smiechu! Naši rodičia a kopa iných dospelých nechá dieťa spať samé a ak sa zobudí a rozplače, tak potom riešia. Ja panikárim predtým, než mám reálny dôvod na paniku. Ale čo ak padne z postele? (Ako keby som ja ako malá z postele nespadla…)

Ruku na srdce, môžem sa tváriť ako len chcem presvedčivo, že úlohou TV Mladý Pánko je najmä dohľad na bezpečie môjho dieťaťa, pravda vykúka z omnoho sebeckejšieho kúta. Keď sa mladý pánko prebudí uprostred noci a ja zakročím včas, dokážem ho uspať rýchlo. Bez plaču, bez posteľovej gymnastiky plnej kopancov a kolízií jeho čela s mojou tvárou, bez väčších problémov. Ten malý technický výdobytok mi uľahčuje život. Môžem si dovoliť večer s mojím partnerom a ak v horšom prípade odbehnem raz či dva razy douspať malého, tak sa stíham vrátiť pomerne rýchlo. Dosť rýchlo aby môj chlap nezjedol všetky čipsy.

Druhý deň. Prehádzala som spáľňu hore nohami. Monitor sa našiel. Zapadol pod inú horu prádla čakajúceho na poskladanie do skrine. O motiváciu navyše pustiť si Kosti a začať skladať. Pri prehadzovaní všetkého čo sa prehodiť dalo mi preblesli hlavou ďalšie momety, kedy dobrý úmysel zdobí obálku viac či menej sebeckého skutočného dôvodu. Občas je tá hranica taká tenká, že sama neviem, nakoľko je reálna titulná stránka, ktorou sa pred všetkými oháňam. Nie je na tom nič zlé. Pekne to vyjadrila v jednom videu Mel Robins, kedy vyzvala ľudí k tomu, aby si dovolili byť sebeckí, keď mali myslieť na niečo čo chcú. Že to nemusí byť pekné pre okolie. (Viem, že to bolo použité v inom kontexte v tom videu.)

Koľko krát je jednoduchšie vytiahnuť prijateľné vysvetlenie, ktoré nie je úplnou pravdou. Nevadí mi to pred inými. Tí, ktorí sú mi blízki sa dozvedia úplné znenie a známi? Čo si myslia oni, nie je môj problém. Mám však problém, keď samu seba skúšam ošáliť makovým rožkom. To, že ma bolí šľapa nie je skutočný dôvod prečo som včera nešla cvičiť. Áno, bolí ale na cviky pŕs a chrbta tie nohy až tak veľmi netreba. Nechcelo sa mi. To, že po nociach hltám presladené flapjacky nie je tým, že kojím a potrebujem energiu. Banán alebo aj pohár vody by stačili. Znovu som prepadla svojej závislosti na cukor a aby som sa necítila úplne pod psa, tak samu seba klamem. Prehováram mladého pánka aby si sadol do kočíka, lebo inak prídeme neskoro do herne a našich 90minút je zarezervovaných od-do a jeho to tak baví…Lenže jeho baví aj cesta do herne a mne sa skrátka ku koncu dňa ozaj nechce zastavovať na každom treťom kroku pri kamienku alebo mu brániť v snahe skočiť pod auto, lebo chce hodiť nazbierané kamene do odtoku vody presne na frekventovanej ulici.

Na stratený monitor mala byť zvalená medzera v textoch tu na blogu, zase - lebo som včera v noci nemohla písať a to som sa snažila. Nesnažila som sa dosť. Snažím sa teraz a výhovorky si odkladám na neskôr. Poznám sa. Viem, že znovu niekde pokĺznem v zmäkčovaní si popisu reality ale dnes si dávam plusový bodík. Rátam s tým, že som hlavnou hrdnikou tejto knihy a sama rozhodujem. Nesiem zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

P.S. Pre všetkých z tvrdej školy vyplakávania detí a/alebo nechávania ich spať samých čo najskôr - každý robí tak, ako mu vyhovuje. Napriek tejto ufrfľanej etúde by som nemenila svoj aktuálny prístup k uspávaniu ani nie dvojročného dieťaťa. Keď nám prestane vyhovovať, budeme riešiť alternatívu.