Vďačnosť...níček

Vďačnosťníček - gratitude journal. Pre niekoho strata času. Výtrtok pre tých, čo nevedia čo s voľným časom. Pre mňa kotva v realite. Pár riadkov denne mi pripomenie, že môj život je super.

Photo by Gabrielle Henderson on Unsplash

Stačí tak málo - pero, papier a počas dňa sa vedome sústrediť na vnímanie toho dobrého čo sa deje, čo v živote máme. Tie maličkosti, ktoré si človek všimne zdokumentovať na papier. Večer alebo vo chvíli keď si ich človek uvedomí. Hotovo.

Pred príchodom mladého pánka som si “vďačnosti” zapisovala pravidelne. Tri až päť drobností, ktoré mi vyčarili úsmev na tvár som vždy našla. Vrámci starostlivosti o samu seba dnes privádzam vďačnostníček späť z ríše mŕtvych návykov. Nechala som sa vtiahnuť do kalných vôd porovnávania, stresovania, robenia si starostí. Potrebujem si znovu preprogramovať myseľ aby vnímala to podstatné. Život je krásny - je najvyšší čas prepláchnuť si optiku a znovu sa na svet okolo seba usmiať.

Je to jednoduché, no chce to tréning. Bohužiaľ, tak ako väčšina dobrých návykov, aj tento púšťa korienky pomaly a vyžaduje pravidelné zalievanie. Ráno sa rozhodnem, že dnes je skvelý deň a následne vedome hľadám čriepky reality, ktoré mi to potvrdia. Občas to ide ako šmýkanie sa holou riťou po kaktusoch, no zvyšných deväťdesiatdeväť percent je to zábava.

Ľudia, ktorých som sa snažila zlákať na vďačnostník, to väčšinou vzdali. Najčastejšie výhovorky boli:

• Nemám čas. Večer som už taká unavená —> Buď zapíš počas dňa, obedovej prestávky alebo večer zameň telefón za pero a papier na päť minút.
• Nemám byť za čo vďačná. Stále ďakujem za to isté. —> Vďačnostník nie je o tom denne ďakovať za to, že mám zdravú rodinu, strechu nad hlavou a chlieb v chlebníku. Áno, sú to požehnania ale tieto sú veľké. Vďačnostník je o maličnostiach. O tom, čo si človek bežne nevšimne. Či už preto, lebo je to úplne normálna čas dňa, ktorú pokladáš za samozrejmú, alebo preto, že miesto pozerania sa okolo seba si stratená/ý vo svojej hlave kde starosťami vytesňuješ realitu mimo zorné pole.
• Nebaví ma písať. Ja si to pamätám. —> Ale prd si pamätáš! Nepamätáš si ani čo si mala tri dni dozadu oblečené celý deň alebo čo si jedla, nieto, že si pamätáš maličkosti, ktoré ťa prinútili usmiať sa. Písanie je fyzická aktivita. Tak ako fyzické cvičenie alebo klikanie srdiečok na IG alebo FB, všetko sú to fyzické úkony, ktoré spúšťajú príliv endorfínov. Cvičenie zo začiatku bolí a je otrava, no zmení sa na zdravú závislosť. Ten papier a pero z teba neukusnú. Plus, keď má človek ozaj ale, že OZAJ deň debil, tak listovanie si a čítanie vďačností z predchádzajúcich dní je skvelou pripomienkou toho, že bolo dobre. A tá dúha sa skrýva ozaj za každým búrkovým mrakom. Tvojou úlohou je nestáť tej dúhe chrbtom ale poobzerať sa okolo seba. Ak tú dúhu stále nevidíš, tak schmatni najbližší pohár a vyrob si ju. Tvoj život - tvoj naratív.

V starom vďačnostníku som našla okrem iného poďakovania za to, že moja elektrická zubná kefka vydržala večerné umývanie zubov a zdochla až následne po tom, že nám tečie teplá voda (ten pôžitok z teplej, dobre, horúcej, sprchy), alebo aj poďakovanie za odvahu zložiť poklonu náhodnej okoloidúcej ktorá vyzerala úplne dokonale. Prvé vďačnosti z dneška obsahujú okrem iného aj veľké ďakujem za dnešný krásne tichý večer (počuť iba klikot klávesnice je nádhera) alebo vďaku za internet a možnosť videohovorov s ľudmi, ktorých ľúbim a sú odo mňa čertovsky ďaleko.

Očakávam jar. Zatiaľ nejako nechodí.

Začiatok apríla som minula o psí chlp, no začiatky mám aj tak najradšej spojené s pondelkami. Odo dnes si znovu denne zapisujem maličkosti, ktoré mi spravili deň. Drobnosti, za ktoré som vďačná. Pridáš sa? Vyzývam ťa - jeden mesiac. Viem, toľko výhovoriek prečo nie, nedá sa a nechce sa. Prekonáš sa? Ak máš guráž na to skúsiť sa pozrieť na svet s úsmevom, napíš mi. Budem ti fandiť, keď to budeš chcieť vzdať. Vždy sa oplatí mať v začiatkoch parťáka…

Ak si sa dočítal/a až sem - ĎAKUJEM. Prosím, daj mi o tom vedieť. Koment sem, správa niekde na sieťach. Skončíš v mojom vďačnostníku, lebo som vďačná za to, že ma čítaš. Písať budem aj tak to, čo chcem. :)

Nezabudni - mám ťa rada!