Prvé kolo: V dobrom aj v zlom - mama

Som mama. Ďosť dlho na to aby ma niektoré veci začali vytáčať do vývrtky. Stále však dosť krátko aby ma dokázali prekvapiť.

Šokuje ma to. Keď sa ráno zobudím, prvé čo vidím je už-nie-bezzubý úsmev plný bezhraničnej a úprimnej lásky. JA. Ja som zodpovedná za toho krásneho tvora, plného energie a prítomnosti.Nikdy som netušila, že dokážem tak veľmi ľúbiť. Netušila som, že také množstvo lásky sa zmestí do jednej hrude. Aj to je jedna z vecí, o ktorých mi nikto nepovedal predtým…Pred pôrodom, pred otehotnením.

A ako tak prežívam deň za dňom a učím sa plávať v materstve, tak ma šokuje realita, ktorá je plná momentov a vecí o ktorých mi buď nikto nepovedal, alebo povedal a ja som neverila a myslela si, že preháňa.

Tu sú moje postrehy. Nie, neobjavila som nový svetadiel. Verím, že viacero reálnych mám, ktoré žijú život bez prikrášľovacích filtrov mi ich odkývne ako svätú pravdu.

Photo by Rob Hayman on Unsplash

Čas postúpiť o úroveň vyššie v obtiažnosti

Naivne som verila svojmu zenu. “Už ma bežné problémy nerozhodia”, myslela som si. A to som robila s ľuďmi! Bola som pokojná, užívala som si nové koníčky, vymýšľala som si súkromné výzvy aby som samu seba otestovala, či ich zvládnem. Voľný čas sa delil medzi moje záľuby, partnera, priateľov a všetko čo ma bavilo. Osobný rast a rozvoj vo všetkých sférach…Tajne som bola pyšná na to, ako ďaleko sa mi to podarilo dotiahnuť.

Prišiel mladý pánko. Skopal moju pýchu do úhľadnej guľôčky. Prevalil sa cez môj život a ukázal mi, aké je to hrať v kategórii profíkov a nie ako nejaký n00b na ľahkom nastavení.

Navariť obed? V istom období to bola moja obľúbená výzva spolu so: zjesť obed za stolom, bez toho aby som musela odbiehať. Som pristará na nočné žúrky a tie, ktoré usporiadával mladý pánko permanentne okolo pol tretej ráno asi mesiac vkuse (ak nie viac, fungujem v prítomnosti a z toho obdobia nemám písané poznámky) skúšali moju trpezlivosť. Jeho nazghúlske škreky priamo do pravého ucha vo chvíľach, keď som vyčerpala zoznam možných príčin a stále sa snažila vyriešiť záhadu toho čo mu prekáža alebo chýba. Hrám za profíkov. A ešte nie som hluchá.

Keď si dobrá na mamu,…

…mama je dobrá k tebe. Áno, stále som tou mamou ja. Keď som dobrá sama na seba, tak je všetkým sveta žiť. Lebo ak som ja hladná, smradľavá a nevyspaná tak trpí celá rodina. Tie neumyté riady nikomu neublížia. Vyhladovaná ja? Radšej by som po mne hodila Horalku a uskočila sama sebe z cesty.

V našej časti Európy nám je od malička vtĺkané do hlavy, že čokoľvek robíme, tak to nie je dosť. Mohlo by byť viac a lepšie. S týmto mottom pod kožou je jednoduché skĺznuť v rebríčku hodnôt na samé dno. Lebo, čo ak príde návšteva a uvidí tie chumáče prachu preháňajúce sa chodbou ako na divokom západe. Mala by som vyháňať diabla s metlou v jednej ruke a prachovkou v druhej, kým mladý pánko spí. Potom sa venovať jemu, potom partnerovi, medzitým navariť, oprať, ideálne aj ožehliť (zabudnime, to už zaváňa sci-fi žánrom).A až potom, večer, keď budem padať na nos, tak aj ten spánok si zaslúžim…Na nič iné nezvýši energie.

Alebo aj nie. Chvalabohu, aj moje JA pred mladým pánkom uprednostňovalo knihu a čaj pred vyglancovanou obývačkou. Ako som spomenula v prvom bode, ideme s náročnosťou cez strechu. Držím sa zubami nechtami popredných priečok vo vlastnom rebríčku dôležitosti. A hoci sa mi zo začiatku nie všetko darilo tak ako by som si predstavovala (dilema - pol hodina spánku alebo umyté vlasy), nedala som sa. Teraz už zvládam tri jedlá denne, fungovať v prezentovateľnom stave, oddýchnutá vrámci života s mladým pánkom a div sa svete, ani ten náš byt sa nezmenil na chliev. Stále je však na čom pracovať…

Lebo, všetkým sa nám žije lepšie, keď je mi dobre.

Jedna vec

Chcem všetko a teraz, spievajú Queen-i a ja som si spievala skoro celý život s nimi. Odrážalo sa to na mojich nárokoch na samu seba. Moje zoznamy vecí, ktoré chcem postíhať, dokončiť, dotiahnuť nemali konca. Aj v najlepších a najproaktívnejších dobách mi zostávali neodfajknuté položky, ktoré čakali na druhý deň. Teraz?

Každý deň si vyberiem jednu vec, ktorú ak stihnem spraviť, tak prehlasujem svoj deň za úspech. Všetko ďalšie je sladučký bonus. Neočakávam ho, no teší. A tou jednou vecou nemyslím, že vypulírovať celý byt. Jedna vec je: umyť si vlasy, dať oprať jednu várku prádla, kúpiť žiarovku do digestora, zobrať mladého pánka na krúžok kde hlučná pani recituje básničky, vypiť rannú kávu kým je ešte teplá (na tomto stále pracujem)…

Chvíľku to trvalo, kým som si zvykla na radosť z malých víťazstiev. Tá spokojnosť je ale návyková. Aj deň debil býva väčšinou úspešný, lebo potrebujem zvládnuť iba jednu vec. Dobré dni potom priam nadnášajú radosťou z postíhaných bonusov.

Tu a teraz

Roky sa snažím naučiť meditovať. Byť prítomná mysľou tam kde som. Nestresovať sa všetkými “čo ak” scenármi. Neľutovať premárnené šance z minulosti. Zredukovať množstvo stráveného času v alternatívnej realite mojej mysle, kde som úspešná, neskutočne distingvovaná a zároveň šarmantne sarkastická a kde žijem dokonalý život. Sedením na riti som si prítomnosť nedokázala privolať a je jedno, či som sa sústreďovala na svoj dych alebo príjemný hlas lektorky, ktorá mala byť mojím meditačným sprievodcom.

Fungovaniu na autopilota odzvonilo. Mladý pánko nedovolí a ja mu za to ďakujem. Stačí chvíľkové zasnívanie a jeho jasný škrekot ma navráti do reality v sekunde. Toto naše tu a teraz ma baví. A nie je to nárastom produktivity a ani redukciou stresu - to sú čerešničky na torte. Baví ma pozorovať ako sa učí používať ruky, štverať, ako ho fascinuje balík hygienických vreckoviek alebo môj vzor na legínach… a vďaka tomu znovuobjavujem kvantá vďačnosti. Mám dokonalý život. Presne taký aký potrebujem. Mladý pánko rastie a ja s ním.

Aby sme však neboli étericky nad vecou, tento zoznam pokračuje aj bodmi, ktoré mi v slabých chvíľach ženú krvný tlak do výšin. Tie prídu na rad v jednom z ďalších príspevkov.

Ak si sa dočítal/a až sem - ĎAKUJEM. Prosím, daj mi o tom vedieť. Koment sem, správa niekde na sieťach. Nech viem, kto ma číta. Písať budem aj tak to, čo chcem. :)

Nezabudni - mám ťa rada!